Cestovanie
USA, Kostarika, Nikaragua maj 2010 Hlavným a prvotným dôvodom môjho výletu bol koncert Autopsy vrámci Maryland Death Fest #8 k čomu som časom prilepil kratší výlet po amerike a ten neskôr preonačil na výlet do Kostariky a Nikaragui. V skratke: 5 dní v New Yorku, obehal som klasické a pár hudobných pamätihodností, music shopov a parkov, Budweiser stál za hovno no lacnejšia Cobra v hispánskom shope bola ešte horšia. Najlepší bol asi výlet k atlantiku a china town. Potom dosť nepríjemný let ponad mexický záliv do Kostariky a hneď šup na 3 dni do Nikaragui, na sopečný ostrov Ometepe v jazere Lake Nicaragua. Veľká chudoba a kultúrny šok ale pekná príroda, super počasie, kúpanie, všetko lacné. Milí ľudia i keď stretnúť v lese tlupu deciek s polmetrovými mačetami tráviacemu traktu moc neprospieva. Treba priznať, že v Nikaragui som sa nie vždy cítil úplne bezpečne a isto, predsa len skok z New Yorku do druhej (po Haiti) najchudobnejšej krajiny západnej pologuly a sám - ale nemal som žiadny problém. Potom hranice Costa-Nica v Peňas Blancas, čo je tá najväčšia riť na svete kde som kedy bol, niečo neuveriteľné. Stovky možno tisíce obrovských amerických truckov pomedzi ktoré hľadáš cestu z jedných hraníc na druhé čo je asi tak kilometer, bez colníkov no za to stovky ľudí čo ti ponúkajú všetko od nájdeného pokladničného bloku cez hodinky a chujoviny až po služby akože za teba predbehnú celú šoru čakajúcich na colnici. Všetko samozrejme za dolár za dva ... k tomu asi 40 v tieni a štyri hodiny čakania na slnku. Ale prežil som a potom už ani neviem koľko dní Kostarika, čo je oproti Nica citeľne 'vyspelejšia' krajina, obehal som hornú časť - mestá Puntarenas, Liberia, Alajuela, potom som zostal kôli lejakom trčať pár dní na polostrove Nicoya v Montezuma - to nebolo moc príjemné, burácajúci oceán a tropické búrky, zosuvy pôd a zničené cesty - tie búrky čo som tam schytal nie sú ani u nich bežné a miesto cestovania po polostrove som trčal v hotely. Potom ešte na deň do vnútrozemia a späť do USA. Štyri dni v Baltimore na Maryland Death Fest, kde som videl skvelé koncerty Autopsy (naozaj, najlepší deathmetalový koncert čo som kedy videl a to vám povie každý čo tam bol, Autopsy - s Lilkerom na basse - boli neuveritelná šupa), Repulsion, Portal, Deceased, Incantation, Entombed ... no tony skvelých kapiel. Skvelý, na tú zostavu priam komorný festival. No a potom ešte jeden deň NY a späť domov, musím povedať, že konečne. Dobrý výlet no skoro tri týždne sám z toho väčšina v celkom slušnej divočine, nateraz stačilo.
- August 2008, Zakynthos Milujem malé grécke ostrovy a po Korfu a Thassose sme sa tento rok vybrali na Zakynthos - normálnou cestovkou, vybrali sme si najpokojnejšie miesto na ostrove (tri obchodíky a tri reštiky, nič viac), nabalili konzervy a šli. Samotné miesto bolo skutočnou oázou kľudu, žiadne bary, diskotéky ale olivové háje, domáci a krásne more. Požičali sme si auto a za pár dní prebehali ostrov hore dole, má len asi 35 km po dĺžke. Úspešne sme sa vyhli takmer všetkým rušným letoviskám a videli naozaj prekrásne malinké pláže, strmé útesy, kostolíky, veterné mlyny, zrúcaniny po veľkom zemetrasení v 1953 a miestnych ľudí. Pár obrázkov tu, možno nie sú najlepšie ale zámerne som vybral tie kde sme nepózovali my. Ak si niekto myslí, že rodinná dovolenka pri mori musí byť nuda jeho vec, to čo sme my videli na Zakynthose sa na nalinajkovanú preplnenú pláž v Bulharsku nepodobalo ani jediným zrnkom piesku. Najbližšie pôjdeme na Karpathos.
- Máj 2008, Varšava Teda, úprimne povedané Varšava nič moc, totálne komunistický typ mesta s obrovskými ulicami bla bla bla ... viem, bola celá zbombardovaná a bla bla bla, ALE! Bol som v Múzeu Varšavského povstania, a musím povedať, že som krajšie urobené múzeum nikdy nevidel! Doslova tony exponátov, komentárov a filmových dokumentov na rozlohe, ktorú si netrúfam ani len odhadnúť, no prehliadka veľmi laxným prístupom (to som tam bol už ale druhý krát!!) mi trvala cca dve a pol hodiny. Laxným myslím, že som si pozrel všetko no prečítal tak tretinu informácií a videl asi tak polovicu filmov. Celé prevedenie múzea spracované veľmi nadštandardne a na špičkovej úrovni. Tri poschodia hore + jedno pod zemou, kde sa nachádza simulácia katakomb, v ktorých si môžete upraviť svetlo podľa toho, ako si trúfnete ich prejsť. Množstvo autentických dokumentov, z ktorých je slušná časť označená ako nevhodné pre deti, obsahujúce drastické scény. Pre mňa vrcholom je hudobný doprovod v prvej miestnosti, ktorý vrcholí simuláciou vzdušného náletu. Musím povedať, že toto múzeum je naozaj hodne silná káva, no ak budete vo Varšave, a táto téma vás aspoň trochu zaujíma, neváhajte. Vstupné je smiešne 4Zl a zážitok práve opačný. Totálne doporučujem! www.1944.pl
- Apríl 08 Roadburn Fest, Tilburg/Holandsko Aj tento rok som sa vybral na Roadburn - štvordňový (ja som absolvoval len tri, na Anselmov Down v prvý deň som nejak nebol zvedavý, hoci ľudia vraveli, že boli dobrí) stoner / doom festival v holandskom Tilburgu. Ani neviem po koľkých rokoch som niekde ďalej než do Blavy išiel nie lietadlom, a že ja sa lietať ak nie som opitý dosť bojím je fakt. Takže bus - cena porovnatelná s lietadlom, čas asi 10x dlhší, strach keď sa vodič pri hodinovom meškaní ponáhľa po ceste medzi Žiarom a Handlovou a oproti sa podobne ponáhľa kamión je s lietadlom porovnateľný. Roadburn fest sa odohráva v parádnej hale '013' s tromi pódiami, celková kapacita aj s kapelami a hosťami je cca 2300 ksichtov, proste rodinný podnik - a to sme pri prvom plus tohoto fesťáku. Je to relatívne malý fest a tí ľudia ale aj kapely to tak aj cítia. Kapela dohrá a proste sa tam šmochce hore dole medzi ľuďmi. A tak som tam tento rok narazil na postávajúceho Davida Tibeta, O'Malleyho či sedel pri pive s Trouble. Ďalšia vec je, že hudobné nadšenie sa dá na tomto feste krájať. Naozaj som nezažil iné hudobné podujatie, kde by bolo tak evidentné, že ľudia prišli hlavne na muziku. Nevidíš tu jediného spitého človeka, žiadne incidenty či naťahovačky, a pritom tu pivo tečie prúdom a kofišopy sú na každom rohu. A ak sa mi na iné fesťáky a akcie často samému moc nechce, tento nie je žiadny problém, zakecáš sa s hocikým ani nevieš ako. Samozrejme o muzike. Roadburn je proste zbierka vyzretých hudobných fanatikov, ja som na tieto veci dosť náročný no Roadburn mi absolutne vyhovuje.
OK, k obsadeniu. Tak to mi dalo ešte pred samotným festom dve totálne facky. Najprv odriekli Om, tých som už ale aspoň videl, no aj tak to bola pre mňa kapela číslo jedna celého festivalu. No a aby som odchádzal do Holandska úplne nasratý tak týždeň pred festivalom sa rozpadla aj kapela čislo dva - Celtic Frost, a sľúbený špeciálny set (vraj mali hrať kopu vecí z Hellhammer) bol tatam v piči. Zvyšok už bol ale jedna skvelá jazda. Fantastický boli Trouble (Eric Wagner trochu hviezda ale veď má na to a aspoň mi dvakrát podal ruku), Lesbian (skvelý doom/stoner metal so Seatle), Boris (doplnený o jedného gitaristu, dobrý set), Enslaved (áno, tí nórsky blekoši, doma ich nepočúvam ale koncet bol super), Skitliv (nová banda pôvodného speváka Mayhem Maniaca s prijebaným gitaristom ale muzika fasa), Church Of Misery (japonci, zverský hlučný doom/sludge masaker) a veľa iných. Jedným z vrcholov bolo potom vystúpenie japonsko - nemeckého(?) psychedelického komba Acid Mothers Guru. Dvaja bubeníci, basa a gitarový šialenec Makoto Kawabata, nášup jak prasa, psycho jak sviňa! Druhým z vrcholov pre mňa boli amíci Earthless. Totálny psychedelic jam, budem sa opakovať ale opäť nášup jak prasa. No, a absolútny vrchol festivalu bol posledný deň koncert Current93, to ani neviem popísať, to bolo proste úžasné. Fakt neviem ako by som opísal koncert Davida Tibeta &co. niekomu, kto ich nepozná, kto pozná asi tuší. TEN koncert na ktorý si určite spomeniem aj keď budem mať šesdesiat. Celkovo tu hralo snáď 50 kapiel, ktoré sa väčšinou zmestili do tej škatulky stoner/doom ktorú má v záhlaví Roadburn festival. Nejaké fotky sú tu.
- December 07, London môj prvý výlet do Anglicka. Cieľ zájazdu: výnimočné predstavenie kapiel Boris a SunnO))), ktorý sa spolu s ďaľšími hosťami dali dokopy len pre tento jeden koncert aby zahrali svoju kolaboráciu, ktorá vyšla minulý rok pod názvom Altar. A tak sme to spolu s Klausom oblepili ešte jedným koncertom Orange Goblin (ktorých ale podľa mňa Solace v ten večer totálne prevalcovali) a pár dňami volna a šli. Londýn bol super, veľký jak sviňa a plný miest, o ktorých som sa učil pred vyše štvrťstoročím na základnej. Konečne som videl Piccadilly cirkus, námestie toho admirála, kráľovninu ubytovňu, ten most s basou ale aj prechod po ktorom sa lúskali The Beatles. Ďaľšie veci v skratke - dom pána Holmesa, Camden, chinatown, dobré pivo, šialené prechádzanie cez cesty a veľmi drahé platne. Z čoho som bol príjemne šokovaný boli krčmy a koncerty bez cigariet a čisté hajzle zadarmo. Už menej z tabuliek o zákaze chlastania na ulici pod hrozbou pokuty 500 libier, našťastie ma nikdy nechytili.
- Marec 07, Bergen / Nórsko hlavným cielom tohoto výletu bol koncert SunnO))) v Domkirken katedrále v nórskom meste Bergen 18.marca 2007. Letel som z Budapesti v lietadle spolu s Attilom Csiharom (voc. Mayhem, SunnO))) ), ktorého som potom náhodou stretol a pokecal aj pred samotným koncertom. Veľmi milý a ukecaný chlapík. Býval som 4 dni v príjemnom a na nórske ceny lacnom hosteli Marken-Gjestehus v centre mesta. Pre tvoju predstavu čapované pivo v Nórsku stojí cca 250 až 350 Sk. Jedno! Inak príroda nádherná tak ako aj samotné mesto Bergen (Burzum!), počasie väčšinou pod psa (Bergen je vraj najdaždivejšie mesto v Európe) a SunnO))) v starobylej katedrále - tak to bol zážitok na celý život. V predu zverský drone a vzadu na balkóne orgán a Attila. Toto bol parádny výlet!
- November 06, Dubrovnik / Chorvatsko prekrásne, i keď trochu snobské mesto. Domáci umelo držia ceny služieb hore aby sa vyhli chudobnejším turistom, čo ale vychádza už zo samotnej histórie tohoto vždy bohatého mesta, kedysi štátu. To sa mu ale v rokoch '91-'92 počas balkánskeho konfliktu stalo takmer osudným, kedy ich ťažko bombardovali Juhoslovania, Srby a Černohorci len kôli prestíži mesta (viď tu). Počas posledného dňa môjho pobytu sa spoza kopca na oblohe vyrojilo 7-8 vojenských vrtulníkov a teda napadlo ma všeličo. Inak žiadny turisti, teplo stále na krátke tričko, čisté more a nádherné staré mesto kde sa dalo v noci zatárať do mnohých bočných uličiek s lahváčom kúpeným v lacnej trafike pred vstupnou bránou.